Téma aktívneho učenia (sa) je stále vysoko aktuálna. Je to cesta, akou je potrebné v školách ísť. Kvôli žiakom, nám učiteľom, kvôli budúcnosti všetkých. Aktívne učenie (sa) nám otvára možnosti ako vytvvoriť hodnotné a podnetné prostredie na učenie sa detí, žiakov, či študentov. Prostredie, ktoré podporuje rozvoj komunikačných schopností, diskusie, kritického myslenia a celkovo všetkých kompetencií pre 21. storočie. Pri aktívnom učení sa, sa žiak dostáva do centra vyučovacieho procesu. Je aktívny a zapojený, vytvára si vlasné vedomosti a názory na učivo.
Nedávno som sa stretla so zaujímavým článkom, ktorý popisuje bližšie princípy a (reálne) možnosti aktívneho učenia sa. Vybrala som a preložila najzaujímavejšie časti.
Aktívne učenie sa podľa definície prispôsobuje situácii študenta. Učitelia musia byť v prvom rade efektívni poslucháči, to je predpoklad, že budú vždy pripravení zvládnuť všetko, čo sa v triede udeje. Táto myšlienka prispôsobivosti a flexibility učiteľa je veľmi dôležitá. Učiteľ nemôže robiť aktívnu pedagogiku iba pomocou vopred pripravených techník. To však neznamená, že si učitelia nemusia vopred starostlivo pripravovať svoje vyučovacie hodiny alebo premyslieť určité postupy. Naopak, čím širšie je pole ich možností, tým viac je potrebné starostlivo si premyslieť prípravu vyučovacích hodín, ich postup a tempo. Autorita učiteľa a kontrola nad triedou závisí vo veľkej miere od tejto jeho prípravy, nielen od znalostí prenášaného obsahu. V aktívnom vyučovaní sa autorita učiteľa zvyšuje. Učiteľ bez toho, aby sa snažil všetko ovládať, zabezpečuje, aby sa študenti držali toho, čo navrhol a plánuje stratégie, aby sa tak stalo. Je schopný poskytnúť v pravý čas prvky, ktoré študentom pomôžu pri samostatnej práci.
Ako to môže celé vyzerať v praxi?
Pri aktívnom učení sa môžete občas získať dojem, že študenti majú prestávku, aj keď na niečom pracujú. Miestnosť je veľká, nábytok sa dá ľahko premiestniť, každý tím ide na miesto, ktoré najlepšie vyhovuje úlohám, ktoré vykonáva. Niekedy dlhé diskusie skončia až na chodbe. Z blízka môžete počuť tiché diskusie, argumentáciu a smiech. Študenti sú v skutočnosti v triede a v malých skupinách pracujú na projekte. Museli si zvoliť jednu z niekoľkých tém, ktoré im ponúkli učitelia matematiky, biológie a francúzštiny. Po interných diskusiách si študenti vybrali ten projekt, ktorý najviac zaujíma väčšinu tímu.
Je čas robiť skupinové rozhodnutia a spolupracovať. Študenti z tímu sa vracajú na svoje miesto „svoj ostrov“; je im jasné, čo potrebujú, aby si mohli usporiadať pracovný priestor pre ďalšiu činnosť. Začína sa diskusia. Študenti komunikujú so spolužiakom, ktorý sa zotavuje a učí sa z domu. Akonáhle sú všetci prepojení, začína sa debata: aký bude postup a aký má byť konečný produkt, ktorý budú vyrábať? Rozhlasový program alebo online noviny? Ako sa postavia k tejto téme? Na dosiahnutie dohody používajú študenti myšlienkové mapy. Vytvárajú a konzultujú svoje spoločné pracovné plány, zoznamy zdrojov a metód. Vedia, že ich projekt je súčasťou väčšieho akčného výskumného projektu v spolupráci s univerzitným laboratóriom. Analyzujú, čím musia prispieť. Jedna zo študentiek robí prieskum na svojom mobilnom telefóne. Ďalší študent pozerá videoklipy vo svojom počítači. Pripojí sa k nim tretí študent. Práve našiel video, ktoré ho rozosmialo, a skupina teraz začala sledovať sled vtipných videí. Smejú sa a vtipkujú. Keď sa ich smiech stupňuje, spolužiaci z iných skupín ich požiadajú, aby boli ticho, keďže pracujú na svojich projektoch. Krátko nato sa študenti vrátia späť do práce, pretože čoskoro budú mať videokonferenciu s partnerskou triedou v Anglicku. Musia sa pripraviť. Je zaujímavé, že sa anglickí študenti rozhodli prijať ten istý projekt ako je ten ich. Študenti majú online diskusiu.
Pred prezentovaním projektu triede ako celku, študenti vyhodnotia, čo sa naučili, dajú spätnú väzbu na prácu svojich spolužiakov a pomôžu im identifikovať všetky možné chyby na základe tabuľky zostavenej celou triedou. Vedia, že táto časť práce je dôležitá pre ich súhrnné hodnotenie a pre akčný výskumný projekt.
Po tomto pracovnom stretnutí sa študenti stretnú na hodine – majú 15 minút na vysvetľovanie a potom prejdú k aktivite.
Ako vyzerá práca týchto študentov mimo školy a akú úlohu hrajú rodičia?
Doma študenti často pokračujú v práci podľa presných pokynov učiteľa a pracovného plánu. Niekedy, keď sú do projektu skutočne zapojení, dohodnú sa, že počas prestávky zostanú v triede a pokračujú v práci. Inokedy študenti pokračujú v práci doma z vlastnej iniciatívy. Trávia čas premýšľaním, ako vyriešiť problém. Dohodnú sa s učiteľom na poskytnutí ďalšej podpory. Rodičia sú neustále informovaní o témach, ktoré ich deti spracúvajú, a o spôsoboch, ako ich učitelia riešia. Rodičia sa zúčastnili workshopu o projektovom vzdelávaní, ktorý viedla učiteľka biológie.
Pri aktívnom učení sa sú mimoriadne dôležité aj priestory.
Priestory a časové vymedzenie v rámci školy sú čo najviac „otvorené“. Niekoľko priestorov bolo v tejto škole navrhnutých v rámci projektu, do ktorého boli zapojení študenti, pedagóg a umelec. Triedy sú veľmi prívetivé, flexibilné a priateľské a sú vybavené „tak, aby stimulovali tvorivosť a umožnili rozkvet projektov“. Často ide o multifunkčné priestory, ktoré sa nepoužívajú iba na školské aktivity, slúžia ako triedy, ale aj na mimoškolské aktivity.
Študenti majú k dispozícii digitálne vybavenie a širokú škálu kreatívnych potrieb (papier, lepenka, drôt atď.). Tieto miestnosti vyhovujú „častým zmenám činnosti, skupinovej práci a voľnosti pohybu študentov, možnosti zapojenia a dobitia digitálneho zariadenia, pohodlného čítania na obrazovke, záznamu, experimentovania a výmeny nápadov a dojmov“ Študenti sa pohybujú a menia miesta bez pevného rozvrhu hodín alebo bez súhlasu učiteľa. Učebňa je ich priestor.
Tieto priestory umožňujú študentom úplnú autonómiu, ktorú potrebujú pre samostatnú alebo skupinovú prácu. Na stene sú pripnuté plagáty, kresby. Študenti vytvárajú, diskutujú a spolupracujú na spoločných projektoch, navzájom si pomáhajú a experimentujú.
Niekedy študenti sedia, inokedy majú diskusie v stoji, jeden študent vysvetľuje druhému niečo, čomu nerozumel, a občas sa ho ujme učiteľ, ktorý pomôže alebo skontroluje, ako sa študentom darí. Konzultuje a dáva podporu rôznymi otázkami, typu „Potrebujete niečo? Aký pokrok ste dosiahli? “ atď. Učiteľ ponúka rady a pripomína študentom pravidlá. Sú chvíle, keď učiteľ vedie tradičnú hodinu a dáva zmysel riešenej problematike a cieľom, ktoré treba splniť.
Aké sú teda odporúčania pre zavedenie aktívneho učenie (sa) do praxe?
- V prvom rade musia učitelia prijať myšlienku „inej“ triedy s pracovným prostredím, ktoré podporuje rôzne aktivity študentov a napĺňa potreby jednotlivcov aj skupín.
- Učitelia tiež musia akceptovať, že namiesto toho, aby študentom bránili v práci, umožnia študentom na chvíľu aj odbočiť z cesty, čo môže v konečnom dôsledku pôsobiť ako katalyzátor nápadov – samozrejme ak práca študenta ide neustále v línii s projektom.
- Učitelia tiež musia umožniť v triede voľný pohyb a primeraný hluk bez toho, aby sa snažili mať úplnú kontrolu nad vyučovacím procesom. Je potrebné, aby nechali študentom priestor, aby sa mohli učiť a aby samostatne dosahovali ciele triedy.
- Pri príprave hodiny musia učitelia študentom efektívne predstaviť aktivity a pokyny na ich vykonávanie. Projekt musí byť predstavený ako výzva s konkrétnym pracovným plánom, ktorý je štruktúrovaný a má svoje vlastné tempo. Pred vytvorením pracovných skupín a ich samostatnou prácou musí učiteľ jasne predstaviť význam toho, čo sa má urobiť, etapy a ciele, ktoré sa majú splniť.
- Autonómnu prácu študentov podporuje skupinová diskusia a aj niekoľko študentov, ktorí hľadajú informácie alebo riešenia spoločne. Ak študenti skutočne pochopia, čo musia urobiť, nebudú sa chcieť rozísť. A to aj preto, že budú musieť prezentovať svoju výslednú prácu ostatným členom triedy.
- Keď sú deti veľmi malé, ich práca musí byť starostlivo riadená učiteľom. Skutočnosť, že ich práca je štruktúrovaná, neznamená, že sa nezúčastňujú aktívneho učenia sa. Čím viac je ich práca štruktúrovaná, tým sú deti a žiaci neskôr samostatnejší. Je preto v začiatkoch potrebné „držať ich za ruky“ dlhšie a nechať ich ísť postupne. Ak je projekt zložitý, bude potrebné ich viesť úplne od začiatku. Je tiež potrebné povzbudiť ich, aby prevzali iniciatívu. K tomu je potrebné žiakom vo veľkej miere dôverovať.
- Dobrý učiteľ je ten, ktorému sa podarí nájsť úlohu pre každého študenta, dokonca aj pre toho, ktorý má najväčšie ťažkosti.
- Realizáciu aktívneho vyučovania nemožno považovať za samozrejmosť: učitelia sa musia veľa vzdelávať a posúvať. Ak sa chceme posunúť k tomuto druhu výučby, je potrebné akceptovať, že nikto nesmie byť do aktívneho vyučovania nútený. Učiteľom musí byť umožnené pozorovať, inšpirovať sa a komunikovať navzájom, bez toho, aby boli nútení vykonávať tento typ výučby, ak im to nevyhovuje. Cieľom je dosiahnuť, aby oni sami chceli zmeniť svoj prístup. Ideálne je otvoriť svoje triedy, aby všetci učitelia videli, čo robia ostatní (otvorená učebňa). Samotná skutočnosť, že vidia, že môžu pracovať odlišne, často mení vnímanie. Je potrebné , aby videli úspechy a možnosti.
- Pri prechode na aktívne vyučovanie sa nesmieme striktne držať pravidiel. Existujú hodiny prednáškového typu, ktoré študenti oceňujú, pretože im stačia učiteľove slová.
Neexistujú dobré alebo zlé vyučovacie metódy.
Všetko, čo je potrebné, je aby učitelia cítili, že sú v tolerantnom a flexibilnom prostredí, ktoré je otvorené rôznym spôsobom výučby.
Zdroje: https://fcl.eun.org/documents/10180/5296529/Catherine-Bechetti.pdf
Photo by Aarón Blanco Tejedor on Unsplash
